chavela kráka do sveta

Priatelia ma varovali, že to je byrokratický kolos. Asi aj je. Ale ja som zvyknutá na také molochy a zatiaľ ma lákajú hlavne témy a príležitostí. Môj kontrakt je na pár mesiacov a mne to vyhovuje. Prvý krát v živote mi začínajú krátkodobé neistoty vyhovovať miesto toho, aby ma desili. Ale o tom som nechcela. Na úvod ma prekvapila flexibilita „molocha". Trochu dezorganizovane som sa ocitla prvý deň v práci, napriek tomu, že pôvodne som od HR ľudí nedostala presne inštrukcie kedy sa mám dostaviť. Dohodla som sa však celá žhavá na prácu svojou budúcou šéfkou a nabehla som tam dnes o 10 ráno. Po úvodnom, veľmi zbežnom ale veľmi prehľadnom úvode, ktorý mi poskytla práve moja budúca šéfka (tie mind maps od nej budem musieť odkukať) prišla lady z HR Office a vybavila ma privítacím balíčkom.

dúhové zjavenia zanechali rozpačité spomienky a myšlienky
na pomedzí svetla a tmy, prázdnoty a priestoru, lásky a pokory
odzbrojujúce objatie odcudzených bytostí
stretnutia pod dúhou, ktoré sa rozplynú v symbolickom dotyku,
zapĺňajú prázdnotu, tak ako svetlo pohlcuje tmu.
jazerá, v ktorých je možné v horúcom dni sa osviežiť.
horské plesá, v ktorých je tak ľahké sa utopiť.
rieka, ktorá odplavuje sny a ilúzie.
more, ktoré ponúka niekoľko prístavov.
oceán, ktorý skrýva hĺbku rozmanitých tajomstiev.
modrá, ktorá sa vynorí zo šedivého horizontu.

Vrátila som sa z dovolenky v cudzom meste, kde som si naplno užívala opaľovanie a plávanie na verejnej plavárni. A hlavne spokojnosť s vlastným telom. A tu doma stále prší. Chýba mi voda. Síce padá z neba a mojej duši to lahodí ale hodilo by sa mi zas plávať.

 

Ako som už písala, tak na pohodu som vyrazila polopracovne, aktivistícky s bandou queer aktivistiek a aktivistov. Susedili sme s feministkami, eko-organizáciami a anti-závislakmi. Super partička.

V stredu som využila pekné počasie a rýchlo kým svieti aspoň trochu slnko som vyrazila na plaváreň.

už v nedeľu v noci som vďaka aure, ktorá zvykne v poslednom čase sprevádzať moje migrenózne záchvaty pochopila, že ma čaká najmenej jeden deň s migrénou ... vlastne sa spustila už v noci ... takže sa mi aj dosť ťažko spalo ... a potom som pospávala ešte doobeda ...

Depka pokračuje, dnes som doobeda veľa pospávala, trochu priveľa, ale večer som bola našťastie nútená ísť zo psom von a prejsť sa to mi trochu pomohlo. Začína sa mi aj celkom vyplavovať, aké iné ako bio príčiny jej mohli trochu napomôcť ... ale zatiaľ sa mi veľmi nimi nechce zaoberať. ... resp. viem, že sú to smútky, ktoré treba prijať také aké sú ... pokúsim sa o to, ale písať sa mi o tom veľmi nechce ... uvidíme

Sobota bola celkom fajn, našťastie ma J. zobudila doobeda tak som nepremrhala úplne celé dopoludnie pospávaním (mám teraz takú prechodnú depku a nie a nie sa z nej vymotať). Nakoniec som intenzívne pracovala a na poobede som vyrazila do čajovne, aby som svoj draft dorazila aj s pomocou internetu. ...

 

Nie vždy som so svojím telom v pohode. Ako napr. keď si vyskúšam celkom malé číslo (napr. 46, 44) ale zistím, že hoci mi je dobré, aj tak si ho nemôžem obliecť, lebo si v ňom pripadám neskutočne otrasná. Naposledy som objavila krátke nohavice podľa vysačky XXL, odhadujem tak asi veľkosť 46. Pokrok oproti tomu, ako som pred pár rokmi chodila a rovno sa na trhovisku obzerala po ceduliach máme aj veľkosti 4XL alebo 5XL resp. 56 a pod ... a viac ... a tieto xxl kraťasi mi sadli. Akurát som sa do nich zmestila, ale tie nohy čo mi z nich trčali, na tie sa dívať nedalo. ...

 

Ráno som sa zobudila s depkou, vlastne som sa zobudila a potom som sa na striedačku dve hodiny pokúšala opäť zaspať alebo naopak skúšala presvedčiť samú seba, že je čas sa vykopať z postele.

 

http://flog.pravda.sk/chavela.flog?tag=jaipur

Píšem o nej tu: http://www.chavela.bloguje.cz/574117-dovolenkovy-special-zaver.php 

aj v tejto rubrike: http://www.chavela.bloguje.cz/tema-18-dovolenkovy-special-ii-2008.php

aj v tejtp starsej http://www.chavela.bloguje.cz/tema-17-dovolenkovy-special.php

Ani mi takmer nedošlo ako rýchlo už takmer ubehol celý týždeň. Vlastne dnes je to týždeň, čo som v Trenčíne ale nakoniec to nebude polovica mojej dovolenky, lebo tu ostávam až do Pohody (festival, keby niekto nevedel). Bude to polopracovné, aktivistické. Pôvodne som si chcela odpustiť Pohodu. Minulý rok som si povedala, že stačilo. Jeden či dva filmy mi neurobili až tak dobre a potom mi liezol na nervy už aj akýkoľvek malý dav, nie to ešte ten celopohodový veľký.

 

Ráno som vstala skoro, zvonil mi telefón, asi pre to. Pol dňa bolo pracovného. Tak trochu. Nie a nie sa rozbehnúť. Aj večer som trochu pracovala. Medzitým sme boli s J. omrknúť chalúpku, ktorú baby nedávno kúpili a dávajú ju postupne do pucu. Krásne miesto, krásny kraj a chalupa dýcha krásnou energiou aj keď ešte nie je dokončená jej rekonštrukcia. Výborne si vybrali. Úžasný priestor.

Dnes som spala veľmi dlho. Asi to telo potrebovalo. Ale potom sme si dežkom dali dlhšiu prechádzku, aby som mu vynahradila, že musel tak dlho počkať. Bolo celkom fajn počasie. Poobede som nahodila svoju novú sukňu, ktorú som si nedávno ušila a prechádzala som sa v nej po ulici s obrovským plezírom. Ani neviem prečo. Asi bolo pripekné počasie.

S novou identitou sa hneď dostavil nový zážitok. Teda nie je celkom nový, už som to tak trochu zažila – že ma „balil" fešák na ulici a vypýtal si číslo. Bolo to pár mesiacov dozadu ale až taký fešák to nebol a nakoniec sa ani neozval. Chvalabohu.

 

Dážď pokračoval. Bola som spokojná. Trochu som pracovala. Vrátila som sa konečne do čajovne pod dvoch večeroch, keď som radšej strážila chudáka doda, ktorý schytal neviem z čoho preháňky.  Ale dnes už bol dodo fajn, a tak som ho nechala večer doma. Zapoikovali sme si. Trochu som pochatovala s mojim novým kamarátom, ktorý nevie kedy sa sluší a patrí zavolať, ale už je to v pohode. Zábava.

 

Spala som dlho, veľmi dlho ... ani neviem prečo, veď som šla spať skoro. Ani slnka nebolo včera priveľa. Skôr bolo tak príjemne vlažne. Mám rada keď nie je úplný hic. Asi to plávanie.

 

Doobeda som venovala vareniu, nákupom a prechádzke s dodom. Vlastne v opačnom poradí. Poobede som to konečne namierila na plaváreň. Milujem plávanie a tu majú 50 metrový bazén s riadne vychladenou vodou. Bolo to fakt super ... v istej chvíli sa mi vôbec nechcelo prestať plávať. Tak mi bolo dobre. Mala som pocit, ako by som mohla plávať do nekonečne. Plávanie je ako meditácia. Vlastne pre mňa to aj je meditácia. A tak využijem každé pekné počasie ktoré bude, aby som si ho nenechala ujsť, lebo za pár dni ma aj tak dobehne matka príroda. Ale potom si viac užijem čítanie a polihovanie na slniečku.

 

Dnes som ako prvé obehla známych z minulého roka a chvíľami som mala pocit, ako by som sem patrila a nikdy neodišla.

Tak dlho som nepísala, že už sa mi zdá aj divné písať pod prvou hlavičkou – 120 kilovej krásky.