chavela kráka do sveta

O rok tu možno už nebude, plánujú ju zbúrať pri stavbe novej železničnej stanice, a to len preto, že zákruta okolo nej je príliš ostrá pre nejaký super rýchly vlak, ktorý v tomto mestečku že vraj módy ani nebude stáť. Nie je to irónia. Kvôli vlaku, ktorý tu ani nestojí padne vymakaná plavka, ako jej vravia miestne a miestni.

Je fakt super. Majú tu veľký bazén – dĺžka 50 m. Je v ňom super vychladená voda. Potom tu je jeden takmer obdobné veľký ale pre neplavcov, tuším hĺbka okolo metra. A ten prechádza do rôznych víriviek a takých tých hovadín, ktoré som však nevyskúšala, bo ja nie som moc na také srandičky. A nakoniec je tu aj niečo pre najmenších drobcov, nejaká vodná šmykľoska a tak. A hneď kúsok vedľa je aj krytý bazén. Ten som neopáčila. Neviem.

Zdalo sa mi to zbytočné chodiť tam v upršané dni, najmä preto, že ma bavilo sa aj trochu opaľovať. Aspoň trochu. Studenú vodu si lepšie vychutnám keď je servírovaná so slnečným kúpeľom, alebo naopak? Tak či onak, výborný na outdoor bazéne je aj výhľad na trenčiansky hrad.

Dobre som urobila, že som sa naposledy vytrepala na plavku, lebo hneď druhý deň lialo aj z konvy. S dežkom sme zmokli doobeda úplne do nitky, ale ja som si tú prietrž užila. Tak ako milujem vodu, v ktorej sa dá plávať, rovnako si viem užiť aj tú čo padá zhora.

Keď som prišla dom, preventívne som hodila horúcu sprchu. Predsa len, dážď bol trochu viac studený než by bolo zdravé. Varila som. Skúsila som pohankový šalát ale tentokrát v dvoch variantoch, svoj klasický a la quatro formaggi a druhý, tak trochu aj pre mojich známych z čajovne, čisto vegánsky, bez mliečnych produktov. Časť mi ostane zajtra na pohodu, niečo som dala dnes.

Popri tom som vyčkávala na bandu, s ktorou budem tráviť najbližšie tri dni, aby mi odviezli bágel na pohodu. Keď dorazili, vyrazila som do mesta. Trochu skôr ako zvyknem, ponaháňať zopár maličkostí kvôli pohode, textilné sitko na čaj, lacný čajník, niečo nepremokavé, teda aspoň ako tak, ako bundu, tak aj nejaké boty. Nakoniec som to našla za celkom lacný peniaz v čínskom obchode. Nie som na to moc hrdá ale v tejto chvíli som nechcela aby ma to stálo viac ako pár stovák. Nakoniec som to všetko, plus ešte aj super mačaciu meow šálku s tanierom zohnala za necelých 7 stovák.

Po ceste som ale narazila na ezoterický obchod a oslovili ma tam trochu mastné ale veľmi príťažlivé vykladacie karty. Takže čo som ušetrila som vyvalila za ne. Jednorožci. Je to vlastne taká projektívna hračka, farebné karty, že vraj pre deti všetkých vekových kategórii. Povedala som si, že to je taká nevinná hračka pre začínajúce bosorky. na tarot sa necítim, ale niečo menšie ma láka. Film posledný jednorožec (vlastne je to rozprávka) mám rada od detstva. Vlastne to je moja najobľúbenejšia kreslená rozprávka ... zbožňujem shreka s tých novodobých srandičiek, ale z klasiky je najlepšia práve tá o jednorožkyni.

Večer som strávila v čajovni bo si slávka chcela posťahovať nejakú hudbu. Za ten čas čo ona sťahovala, som si odskočila na závislacky míting a bolo mi fajn, hoci mi cestou zmokli nohy. Bundu som síce na seba hodila ale topánky sa mi nechcelo obúvať. Lenivosť sa nevypláca.

V čajovni som sa posledný krát pobavila s papagájom hugom. Dneska vystrájal o sto šesť. Sem tam osral ako zvykne ale bol aj dosť ukecaný. Z čajovne som si odniesla domov nový obľubený čaj, ktorému ma slávka pred pár dňami predstavila. Volá sa sencha evening star. Je fakt dobrý. Nie som moc na ovocné čaje ale tento kombinuje môj obľúbený ľahký zelený čaj (senchu) a trochu výraznejšie ovocného nádychu. Myslela som, že ho vezmem sebou na pohodu ale asi si ho odložím až do blavy. Na pohodu už mám zbalené ďalšie tri, síce nie až také perly ako zo slávkynej čajovne, skôr také pozametané zbytky (z kauflandu), ale na pohode by bola škoda plytvať takými fajnovosťami ako je sencha evening stár alebo japanise lime. Tie je lepšie si vychutnať v skutočnej pohode, v kľude doma, s menším okruhom priateľov, nie na takej masovke akou je pohoda. Vlastne pochybujem, že tam bude „pohoda".

V poslednom čase začínam mať celkom iné predstavy o pohode. Hoci mi minulý rok pohoda festival stačila ako symbol pohody, tento rok by som si ju kľudne odpustila, keby neprišla ponuka a prosba na poslednú chvíľu od mojej bratislavskej bandy. Ale pripäšťam, že pohoda môže mať veľa rôznych podôb, úrovní aj dimenzií. Nebudem vyvyšovať ten svoj kľud a pokoj duše nad pohodou, ktorú by som mohla nájsť uprostred trochu hlučnejšej, ale občas aj celkom príjemnej zábavy a hlavne bandy priateľov ...

Už ma opustila očakávania o kvázi super festivale ktorý si treba dať na zoznam „treba zažiť", ale dúfam, že ma opustili aj kvázi „sklamania" z minulého roku, ktoré sú v podstate len odrazom mojej prehnanej kritickosti a povýšenectva nad tým, ako povrchný mi občas pripadá celý fest, napr. že tam človek v ohrození premieta silné filmy ale ľudia z nich odídu a v tej sekunde sa otrasú akoby ani nič hrozné nevideli, zatiaľ čo ja musím utiecť preč, a trvá pár hodín kým rozdýcham tie slzy, smútok a bezmocnosť, ktoré vo mne vyvolali .. alebo decká, čo tam prídu hľadať ani neviem čo (asi fakt sa len „pobaviť") a serú pri tom napr. na recykláciu, poriadok a podobne ... proste len banda bordelárov ... je mi jasné, že dať dohromady takú akciu je fakt kus roboty a niektoré kompromisy sa pri tom robia ... a že kopa ľudí sa tak fakt príde oba baviť a že o nich netreba mať ilúzie, že toto je pre nejakú uvedomelejšiu elitu ... vlastne srať na elitu ... povyšenectvo elity tiež tento svet nikdy nespasilo ... vlastne sa ani tak moc nelíši od nezáujmu plebsu ...

Skúsim si z toho odniesť to najlepšie čo sa dá a to ostatné ponechám druhým, nech si idú svojou vlastnou cestou ... 

A novinkou by malo byť wifi ...tak uvidím či si nájdem čas aj blogovať ...

linkuj.cz vybrali.sme.sk